Sobotné čítanie

V pokojných vodách stredozemného mora sa plaví rybársky 11 metrový čln. Kapitán mocnej bárky Marcus DeScetinis pobehuje zblúdene po podpalubí a s drevárskym vrtákom narúša celistvosť lode. Týmto nástrojom skazy pošle posádku do istej záhuby. Malými dierkami vteká voda. Dvanásť dispečerov pohrúžených do práce v podpalubí si slanú vodu, ktorá šteklí najskôr ich členky, kolená a neskôr pás nevšíma. Tí nižšieho vzrastu utonuli v priebehu pár hodín. Aj keby chceli utiecť, nemohli. Boli pripútaní oceľovou nevedomosťou k slávnej lodi. Posledný statočný Miramar, ktorý je o dve stopy vyšší ako taliansky priemer, sa nalogal slanej vody, až keď sa všetky dušičky dispečerov znášali nad plachetničkou a nakoniec svorne uleteli k modrej oblohe. Na palube sa dejú strašné veci. Prvý kormidelník Vlček sa snaží stabilizovať nakláňajúcu sa loď. Dlhoročnými skúsenosťami pri veľkom kormidle a vetrom ošľahaný dôstojník si pod váhou ubúdajúcej zodpovednosti však nevšíma malý absurdný ľadovec plávajúci poblíž ľavoboku. Je takmer nemožné, aby sa kryha z poslednej doby ľadovej ešte neroztopila a dokonala skazu teraz už drevej haraburdy. Ale je tu a treba byť opatrný. Ak by sa kurz nezmenil, loď by sa s veľkou pravdepodobnosťou kryhe vyhla a bezpečne doplávala do Roveretského prístavu. Kapitán Marcus však v poslednej chvíli odhodil otupený vrták, ktorým už viac nemohol ublížiť a vrhol sa na kormidlo. Premohol kormideľníka a vychýlil loď z kurzu priamo na studenú kopu zamrznutej vody. Trup zaškrípal a odhalil útroby podpalubia. Voda sa preliala aj na hornú palubu, kde v nemom úžase stojí plavčík Baccus. V rukách drží korkové štuple a vedro. Mohol by poupchávať všetky diery a vylievať vodu, ale zmrzol a tupo pozerá do nekonečna na zaguľatený horizont. Čerstvo naverbovaný plavčík Rodrigéz ešte stále strúha kôru z duba a precízne hobľuje štuplíky. Sedí na mokrom pníku a spieva si. Voda mu nevadí, osviežuje ho. Skazu nevidí ani kuchár Gieppeter. Sedí na vrchej palube a číta si lodný denník. Dostal sa až na poslenú popísanú stranu s ohromujúcim denným hlásením. Skaza krížnika Aurora. Pod hlásením je podpísaný kapitán DeScetinis a prvý dôstojník Majtán. Vodu omývajúcu kuchárové mocné lýtka registruje, ale má zviazané ruky dvojhodinovou obednou prestávkou. Nekoná oddychuje. Vie, že ho ešte čaká plávanie v studenej vode. Snáď to do západu slnka stihne. Pre neho slnko zapadá až o šiestej. Verný plavčík a pokorný služobník Marpala zbadal pred mesiacom, ako pod rúškom noci opúšta na jedinom záchrannom člne, vtedy ešte bájnu loď ochočená slepá krysa Clód Moretti. Nasledoval jeho príklad a v deň katastrofy sa vrhol do vĺn. Neohrabaným plaveckým štýlom umelé prsia pláva na studený sever. Loď sa rozlomila v pol. Z mora trčí už len korma a odhalilo sa zariasené kormidlo. Nedá sa prečítať názov kedysi nepremožiteľnej fregaty. Z vody vytŕča už len ILU kód. ARCE....